Narodila sa v Turci. Z tohoto prekrásneho kraja sa jej rodičia presťahovali do údolia hôr Nízke Tatry - Slovenské Rudohorie. Táto dolina spája Hronec s Osrblím dejiskom biatlonu.  

Po skončení základnej školy študovala na Pedagogickej škole v Banskej Bystrici. Prvé jej učiteľské miesto, ale aj posledné, boli Krakovany. Na túto nížinu prišli tri spolužiačky z Hronca. V Piešťanoch vo funkcii školského inšpektora bol rodák z Hronca , strýko  jednej z nich p . Záhoranský.  Ten ich zlákal na túto nížinu, kde im veľmi chýbali hory, lyžovačka a turistika. Zvykli si. Dve z tejto trojice odišli z tohoto kraja.

Najvernejšia zostala len Anna Horanská. Tu  našla svojho manžela , postavili si rodinný dom, vychovali dve deti. Syna JUDr. Igora Horanského a dcéru Mgr. Evu Seitlerovú. Obsadila miesto v škole po jej odchode na dôchodok . Na škole v Krakovanoch  účinkovala 40 rokov. Hneď po príchode na školu založila detskú tanečnú skupinu, divadelnú a tanečnú skupina Krakovanka.                                                    

Súbor Krakovanka je aktívny dodnes. Počas jej pedagogickej praxe  postavila za pomoci rodičov novú školu. Stará škola mala podobu chátrajúcej budovy. Dnes je to veľmi pekné prostredie, s dobre vybavenými triedami, telocvičňou, kabinetmi a jedálňou. V telocvični školy prevádza dodnes nácvik folklórnej skupiny .Hoci má za sebou už veľa rôčkou v tanci, speve a hudbe  (hrá na akordeón), cíti sa stále mladá. Tento záujem jej dodáva síl a elánu do života.

Nuž, spievaj si slovenský ľud náš, spievaj a tancuj, tie naše nádherné ľudové piesne .Tancuj, a zostaň verný svojim predkom.    

                               To je jej odkaz do budúcnosti